TETOVANIE

Slovanské tetovanie

 
slovanske tetovanie

Na začiatok by sme chceli upozorniť, že je vemi malo tetovaní s touto tématikov, takže sa budeme venosať skôr filozofii, mytologii a obsahu takehoto tetovania.

Tvorca sveta SVAROG bol takisto aj stvoriteľ ostatných bohov. Spolu s RODOM patril k staršej generácii bohov, ktorí postupne stratili svoju funkciu a boli nahradení mladšími. Pred expanziou uctievali Slovania spoločných bohov. Po tom, ako Slovania dobyli nové územia, dostali sa pod vplyv cudzích etník alebo sa do popredia dostali kmeňoví bohovia. V každom prípade niektorí bohovia zostali spoloční pre všetkých aj naďalej. Iní pôvodne kmeňoví sa stali slávni vďaka vojenským úspechom kmeňa (Radegast, Svantovít, Triglav ...). Systém bohov nebol taký nemenný ako napr. u Grékov.


 

Slovania v čase expanzie mali iné problémy ako spisovať teologické záležitosti, hlavne keď ešte nepoznali písmo. Vďaka ústnemu podaniu sa viera začala v niektorých detailoch rozchádzať a vďaka dôslednému kresťanskému úsiliu, zničiť všetko nekresťanské, nemáme teraz dosť informácii. Slovanskí bohovia boli uctievaní prostredníctvom modiel, väčšinou z dubového dreva alebo kameňa, poprípade s kovovými doplnkami. Pôvodne sa uctievali v posvätných hájoch-svätoboroch a na obetiskách. Kňažský stav (iba u západných) a takisto drevené chrámy vznikli len u západných Slovanov ako reakcia na konkurenciu dobre organizovaného kresťanstva zneužívaného na mocenské účely. Kňazi sa nazývali aj ŽRECMI. Niektorým bohom v háji alebo svätyni horel večný dubový oheň. Oheň bol prostriedkom prechodu z nášho sveta do sveta bohov, preto sa mŕtvi spaľovali. Je to zvyk spoločný pre skoro všetkých Indoeurópanov. Oheň oslobodil dušu od tela, hnitím by to trvalo oveľa dlhšie. Spaľovali sa aj niektoré obety bohom. U ďalších tomu bolo inak. Zakopávali sa do kultových studní alebo do základov stavieb (napr. deti alebo býčie hlavy, aby ich duša chránila budovu). Slovania okrem bohov uctievali a nosili obety aj rôznym prírodným duchom sídliacim v studničkách, prameňoch, stromoch a kameňoch. Tieto zvyky pretrvali oveľa dlhšie ako viera v samotných bohov. Doteraz napr. do studní hádžeme mince pre šťastie.

Význam rún
Tetovanie symbolu

SVAROG (sanskrit: svarga-nebo, indoeu.:svar-svetlo) okrem toho, že stvoril svet aj bohov, bol bohom slnka, ohňa, nebeského tepla a svetla. Solárnu funkciu neskôr prebral jeho syn Dažbog (Svarožič).

PERÚN, vládca bohov. Je bohom búrky, blesku a hromu, ochranca pred zlým a symbol spravodlivosti. V prírode ho symbolizuje dub ako najsilnejší zo všetkých stromov a aj vďaka tomu, že do dubov udrie najviac bleskov. Všetko zasiahnuté bleskom sa stáva posvätným. Pre Perúna sa robili krvavé obete - hlavne býky, ale aj ľudia. Jeho symbol je ležatý kríž – X a atribútom sekera. Z dní mu je zasvätený štvrtý deň týždňa –PERENDAN [podobne je tomu aj u Germánov – Thursday(Thorov deň), Donnerstag(Donnarov deň) a u Románov - Dies Iovis/Jeudi...(Jupiterov deň)] . Jeho meno pozostava z korena per-(prát, biť ,tĺcť ) a zosilňujúcej koncovky –un; podľa oblasti sa líšilo: Perun(Rus), Parom(Slovensko), Piorun(Poľsko), Perkunas(Litva), Perkons(Lotyšsko). Okrem Slovanov ho uctievali aj Balti a pre Varjagov (Vikingov) žijúcich na slovanských územiach zastupoval Thora. Hromový boh je pre všetky indoeurópske náboženstvá spoločný (Perún, Thor/Donnar, Taranis (galský), Zeus, Jupiter). Perún bol hlboko vrytý do ľudského povedomia a ani kresťanstvu sa ho nepodarilo vymazať. Do teraz sa napr. kľaje:„do Paroma“. Zvlášť v Rusku bol jeho kult veľmi silný a pretrvával dlho aj po celkovej christianizácii krajiny.

VELES je bohom stád - dobytka. Z toho vyplývajúc aj bohom úrody a hojnosti. Takisto je ochrancom volchvov(čarodejov). Sú isté náznaky, že by mohol mať spojenie aj s posmrtným životom. Je jedným z najdôležitejších bohov. Uctievali ho aj Fíni v styku so Slovanmi.

DAŽBOG je syn SVAROGOV preberajúci jeho funkcie. Je bohom ohňa a slnka. Ako SVAROGOVHO syna ho volajú aj SVAROŽIČ. Bol najvýznamnejším bohom polabských Ratarov pod menom RADEGAST. To je pravdepodobne odvodené od polabskej svätyne na hrade Riedegost. Jeho asi najslávnejšia svätyňa bola v Retre (miesto bližšie neurčené). Obetovali mu ovce, dobytok aj ľudí alebo kresťanov. Medzi inými takto skončil aj nemecký biskup Ján z Marienburgu.

BOHOVIA VÝCHODNÝCH SLOVANOV

Na panteón východných Slovanov malo vplyv iránske náboženstvo, z ktorého niektorých bohov Slovania prebrali. Neskôr bol zase zavedený oficiálny panteón. Východní Slovania samozrejme uctievali aj vyššie spomínaných bohov, zvlášť silné postavenie mali PERÚN a VELES.

CHORS je solárnym bohom (podľa niektorých náznakov aj mesiaca) a jeho meno pochádza s najväčšou pravdepodobnosťou od iránskeho boha slnka CHURSÍDA.

MOKOŠ je stelesnením vlhkej úrodnej zeme a takisto bohyňou osudu. Mokoši sa skladali krvavé a hlavne dosť brutálne obete. Obetovali sa jej deti a mláďatá a niekedy len ich končatiny. Obete pre ňu sa spaľovali alebo zakopávali do kultových studní a hrobov.

SIMARGL má podobu okrídleného psa a je niečo ako posol bohov. Sprostredkuje kontakt medzi nebeským a pozemským. Jeho meno pravdepodobne pochádza zase z iránčiny od iránskeho SENMURVA/SÍMURGA. Ochraňoval semená a rastliny.

STRIBOG je bohom vetra.

Kyjevský panteón zaviedol knieža Vladimír roku 980 na upevnenie moci. Stal sa oficiálnym štátnym panteónom. Boli tu šiesti bohovia: PERÚN, DAŽBOG, CHORS, SIMARGL, STRIBOG, MOKOŠ.

Ten istý knieža Vladimír o pár rokov prijal kresťanstvo a dal všetky modly strhnúť a chrámy zboriť. Modlu PERÚNA dal priviazať o chvost koňa, vláčiť ju a biť prútmi, aby ju potupil.

BOHOVIA ZÁPADNÝCH SLOVANOV

Západní Slovania z nášho územia (Slovensko, Morava, južné Poľsko, Stredné Čechy, panónski Slovania) pravdepodobne uctievali pôvodných všeslovanských bohov. U polabských a pobaltských Slovanov naopak do popredia vystúpili ich kmeňoví bohovia. Viera v bohov závisela od moci ich svätýň. Pohanstvo Polabských a Pobaltských však pretrvalo hlboko do stredoveku a najdlhšie zo všetkých Slovanov si svoju vieru udržali aj na oficiálnej úrovni (nie len ako vieru prostého ľudu). U nich pohanstvo znamenalo nezávislosť a slobodu, a kresťanstvo bolo symbolom franskej nadvlády. Západní žreci sa vo veľkom miešali do politiky a v niektorých prípadoch mali kňazi väčšiu moc ako kniežatá. Tak tomu bolo napr. na Rujane kde SVANTOVÍTOV chrám v ARKONE mal k dispozícii 300 jazdcov a musela sa mu odovzdávať tretina vojnovej koristi. Takisto u polabských Veletov v 10. a 11. storočí svetská vláda prakticky neexistuje a vládne retranský kňažský zbor (Radegast).

Zaujímavým javom u západných Slovanov je polykefalizmus (viachlavosť) niektorých ich bohov. Niektorí bohovia mali v chrámoch svoje kone, pomocou ktorých sa veštilo (Triglav, Svarožič, Svantovít).

POLABSKÍ BOHOVIA

PORENUT bol uctievaný v Korenici (Garz). Mal štyri tváre na hlave a piatu na hrudi.

POREVIT je takisto uctievaný v Korenici, má päť hláv a je bez výzbroje.

PROVEHO uctievali ho Oldenburskí (Stargrad-Oldenburg); bol mu zasvätený dubový háj a pravdepodobne bol bohom spravodlivosti.

RUGIEVIT je hlavný boh Rugiov. Je to sedemhlavý vojnový boh. Na opasku mu visí sedem mečov a ôsmy drží v ruke. Patril mu biely kôň.

SVAROŽIČ(RADEGAST) je v podstate zhodný s DAŽBOGOM ale reálne vystupoval ako samostatný boh. Jeho najslávnejšia svätyňa bola v Retre. Mal tu zlatú modlu a na jeho oltári skončila hlava biskupa Jána z Marienburgu (1066) a litre kresťanskej krvi. Okrem ľudí sa mu obetovali aj ovce a dobytok. V rokoch 1067/68 viedol proti Veletom odvetné ťaženie biskup Burchard, ktorý spálil retranský chrám a ukradol posvätného žrebca, na ktorom odišiel späť.

POBALTSKÍ BOHOVIA

TRIGLAV patrí k bohom, ktorí sa rozšírili do širokého okolia. Hlavnú svätyňu mal v Štetíne, ďalšie potom boli vo Woline (Vineta) a Branibore (Brandenburg). Jeho tri hlavy symbolizovali tri sféry jeho vlády (asi): nebo, zem, podsvetie. V jeho svätyni bol posvätný čierny kôň so zlato-strieborným sedlom. Od 11. st. sa stáva vojnovým bohom. Uctievali ho v celom severnom Poľsku a jeho okolí.

Wolinský aj Štetínsky chrám počas vojenskej výpravy zničil biskup Otto Bamberský. Wolinskú modlu sa podarilo kňazom skryť. V Štetíne však nie a tri Triglavove strieborné hlavy putovali ako trofej k pápežovi Kalixtovi II.

SVANTOVÍT bol Rujanský boh. Jeho hlavný chrám stál na severnom myse ostrova Rujana v meste Arkona ale uctievali ho aj na pobreží Baltského mora. Po zničení Retry a Veletov Franskou ríšou sa stal najmocnejším bohom v oblasti. Vyzeral takto: dve hlavy mu hľadeli dopredu a dve dozadu, mal dvojitú hruď a dvojitý chrbát (dobový opis). V svätyni mal bieleho žrebca, na ktorom v noci jazdil a používal sa na veštenie. Po veštbu si sem ľudia chodili aj z ďalekých krajov. Arkona bola sídlom veľkňaza a chrám dostával tretinu vojnovej koristi, takže vlastnil obrovský poklad. Takisto mal stály oddiel 300 jazdcov. Arkonský chrám mal vo svojej zemi väčšiu moc ako knieža. Politická situácia hraničila s teokraciou. Okrem svojej vojnovej úlohy plnil Svantovít aj poľnohospodárske funkcie (pravdepodobne svoje pôvodné). Každý rok sa jeho roh hojnosti, ktorý držal v pravej ruke, naplnil vínom alebo medovinou a podľa toho, koľko ubudlo, sa veštila budúca úroda. Takisto sa pred chrámom prevádzal koláčový zvyk. Veľkňaz sa skryl za obrovský koláč a pýtal sa ľudí, či ho vidia. Ak povedali, že nie, tak im želal, aby aj na budúci rok bolo toľko úrody, aby ho nebolo vidieť.

SVANTOVÍTOVI kňazi mali dlhé vlasy a brady. Do miestnosti, v ktorej bola modla boha, mohol len kňaz, a to zo zadržaným dychom, aby boha nepošpinil. Boh mal zviazané oči aj uši, aby nevidel a nepočul, aké hriechy sa na svete páchajú. Obetovali sa mu hlavne zvieratá (hlavne dobytok), ale raz do roka (alebo pri zvláštnej príležitosti) sa vyžreboval jeden z kresťanských zajatcov, ktorý bol obetovaný. Obete sa zakopávali v areáli chrámu. Arkona bola dobytá v roku 1168 dánskym kráľom Waldemarom, ktorý dal chrám zboriť a obrovskú modlu Svantovítovu strhnúť, rozpíliť na kusy a spáliť. Tak padla posledná bašta slovanského pohanstva.

ČERNOBOH je neskorý boh pobaltských Slovanov. Z indícii sa predpokladá, že existoval aj BELBOH, ale to sú len dohady.

ČERNOHLAV bol uctievaný v Jasmunde na Rujane. Pomáhal pri vojnových ťaženiach. Jeho modla bola natretá smolou.

JAROVIT (GEROVIT) je lokálny vojnový boh Pomoranov. Pôvodne to bol boh jari a plodivej sily, ale neskôr prevládla jeho vojnová funkcia. V chráme mal veľký zlatý štít, ktorí nosili do boja pred vojskom. Tento štít ukradol istý kresťan a podarilo sa mu utiecť, lebo všetko čo sa dotklo štítu, stalo sa posvätným a tak sa ho nikto neopovážil zastaviť. V Havelbergu ho uctievali až do roku 1128, aj keď tam už sídlilo biskupstvo (od 948).

Tradičné tetovania v Chorvátsku, Bosne a Hecegovine

Pri týchto tetovania je zaujímave, že sa považujú za katolícke, ale na prvý pohľad je jasné, že majú základ v predkreťanskom období. Môžno si cirkev takto ľudí dostala na svoju stranu.

5326846429_7a09ea2f64_z 5326846789_4fbcc1476a_z 5327455814_6b6b72b619_z 5327456176_bb9301c88f_z 5372271637_26c58a0094_z 5374545659_044861f62d_z 5558032387_cd8af5bbbb_z
5567296289_cd70d988a0_z 5592203256_df4242f87a_z 6139659149_d90e30d8c7_z 6833299704_028b2074f7_z 6916811097_f98f16008a_z 7021065405_89403ea9a9_z SlikeHistory-ST6-Bosnian_Catholic_Croats_tattoo_their_hands_and_other_visible_parts_of_body_with_Christian_symbols-399x500

Rúny

Runy sú najstaršie známe písané znaky Germánskych kmeňov. Vek rún sa podľa vedcov odhaduje na približne 2000 rokov. Existujú však dôkazy, z ktorých vyplýva, že vznik runového písma siaha omnoho ďalej do minulosti. Runy sa väčšinou skladajú z priamych čiar a jednoduchých oblukou, ktoré sa relatívne ľahko ryli do dreava , kovu alebo kameňa. Každá runa zastupuje jedno písmeno a predstavuje tak súčasť uzavretého kruhu kpmpletnej abecedy, ktorá bola označovaná ako FUTHARK. Meno runovej abecedy je vytvorené prvými šiestimi runami: F-U-Th-A-R-K. Tieto písané znaky sú omnoho komplexnejšie ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Runy sa vzťahujú k mystériu, kroeé každému, kto sa venuje ich dôkladnemu študovaniu, skôr alebo neskôr prinesie radosť z vlastného pohľdu do hlbín kozmu.
Runy sa považovali za dielo Boha a Ódin za ich pradávneho nositeľa.
Runové znaky boli často využívané ako magiské obrazy alebo pečate. Runa víťazstva sa vryla do čepele rôznych druhou zbraní, iné runy zase na rohy uívané k pitiu, ochranné runy na osobné predmety. Runy zrodenia a runy sily sa používli, aby matkám uľahčili pôrod, iné runy mali pomátať pri uzdravovaní. Niektoré "nabíjali" talizmany a iné boli zase súčasťou zalkínadiel alebo magiských rituálov a kúziel.
Názov slova "runa" pochádza z keltského a gemánskeho jazyka a jeho význam by sme mohli preložiť ako "tajomstvo, záhada". V jednom z norických jazykov sa stretávame s veľmi podobným výroazom pre "magický znak".
Každá runa môže byť analyzovaná vzhľadom k svojnu číselnému postaveniu alebo symbolickému obsahu. Tajomstvo rún spočíva v ich pôvode, o ktorom hovoria aj niektoré severské mýty. K tomu je potrebné podotknúť, že tajná vedomosť šamanov a druidov bola predávan len ústne, bez písomných alebo iných podkladov. To neskôr viedlo k ich značným strátam. Mnoho vedcov sa znažilo objasniť pôvod a vznik runového písma, odhaliť ich tajomstvo. Vznikla tak celá rada protichodných teórií. V dobe tretej ríše sa dokonca tvrdilo, že runy majú nordicko-árijské rorene a kedysi dávno z nich vznikla latinská a grécka abeceda. Akokoľvek tvar niektorých rún vykazuje nápadnú podobnosť alebo zhodu s omnoho staršími pravekými symbolmi. Väčšina runologov je dnes zajedno v tom, že Futhark vznikol ako individuála a nezávislá abeceda so zvláštnymi špecifickými významami, účelom a poslaním.
V mytologickéj piesni Hávamál (Výroky Vysokého), časti staroseverské zbierky piesni o bohoch a hrdinoch nazývanej Edda, nájdeme Ódinovú "runovú pieseň", v ktorej on sám podáva správu o spôsobe, ako runy získal pre seba, bohov a celý ľudský národ.

Pred príchodom Cyrila a Metoda, v dobách predkresťanských, používali naši predkovia, rovnako ako mnohé iné európske národy runové písmo. Starí Germáni toto písmo nazývali vendic runic. Runové nápisy sa u starých Slovanov zachovali predovšetkým na modlách a na predmetoch náboženského významu. Viac o typoch rún nájdete tu.

1734f27fad_31407219_o2

Pár ukážok zo súčastného tetovania rún a symbolov

16-rune

4001663677_38f1ed1ae3_b_large

Runes_in_Stone_Tattoo_by_2Face_Tattoo 4738283766_8c1704054f_z

brotherhood

warrior_talismans

Dotwork_Runes_by_DarkSunTattoo DSC02909 img_4124-e1322280790855

Zdroj Chorvátskych tradičných tetovaní: Croatian Catholic Tattoos

Zdroj: pohanstvi.net, ,